Európa môže rásť aj bez ďalších dlhov

zväčšiť (© dpa/pa) Európu opäť obchádza škriatok návratu dlhovej krízy. Pritom aktuálny vývoj týchto dní nepoukazuje na nič nové: hoci sú badateľné prvé úspechy, krízu sme zatiaľ definitívne neprekonali. Jej zvládnutie nie je záležitosťou mesiacov, ale rokov. A skratka neexistuje.

Rokmi nahromadené vysoké dlhy sú popri chýbajúcej konkurencieschopnosti krízových krajín príčinami hospodárskej a finančnej krízy. Dôsledné a trvalo udržateľné pokračovanie konsolidácie rozpočtov je bezpodmienečným predpokladom pre ozdravenie. Preto sa teraz nesmie znovu otvárať fiškálny pakt.

Pakt konkurencieschopnosti

Konsolidácia verejných financií je ale len jedným z pilierov na ktorom silné národné hospodárstvo stojí. Tým druhým je politika rastu. Preto platí: za nový rast sú zodpovedné v prvom rade členské štáty. Národné štrukturálne reformy musia opäť naštartovať konkurencieschopnosť potrebnú pre nový rast. K tomuto patrí i upevnenie systému sociálnych istôt, otvorenie pracovného trhu najmä mladým ľuďom, odstránenie čiernej práce a stanovenie priorít v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu.

Európske krajiny, ktoré sa ocitli vo víre finančnej krízy, už schválili potrebné reformy. Vieme, akou ťažkou cestou musia teraz ísť ich obyvatelia. Máme pred tým veľký rešpekt. Na pozadí silne redukujúceho sa hospodárstva a hrozivo vysokej nezamestnanosti najmä u mladých ľudí, sú však nastolené reformy jedinou šancou, ako znovu a udržateľne dosiahnuť kurz rastu. Samozrejme, aby reformy mohli byť účinné, chce to trpezlivosť. O to prenikavejší však bude úspech. O tom vedia zo skúsenosti v Poľsku, Baltických krajinách a v neposlednom rade i v Nemecku.

Ale i na Európskej úrovni musíme ešte silnejšie vsadiť na rast. Preto chceme fiškálny pakt doplniť paktom rastu pre viac konkurencieschopnosti.

Nasmerovanie rozpočtu na rast

Kto bude chcieť opätovne podnietiť konjunkturálne nadšenie výdavkovým programom financovaným na dlh, ten sa z dramatických skúseností krízy nepoučil. Európska únia nesmie ďalej míňať. Musí svoje prostriedky využívať lepšie, ako doteraz. Peniaze pre budúcnosť sú k dispozícii. Európska únia v týchto dňoch rokuje o finančnom rámci rozpočtov EÚ na roky 2014 - 2020. Plány pracujú s predpokladaným objemom 1 bilióna eur. Mali by sme sa koncentrovať na to, aby sme túto sumu nasmerovali dôsledne na rast a zamestnanosť, inovácie a konkurencieschopnosť. Okrem toho musí byť výdaj finančných prostriedkov kontrolovaný lepšie ako doteraz a naviazaný na merateľné kritériá. Pri každom jednom eure vydanom z rozpočtu EÚ musí byť dokázateľné, že bolo využité účinne.

Aktivácia nevyužitých prostriedkov

Zo štrukturálnych a kohéznych fondov súčasnej rozpočtovej periódy je k dispozícii ešte približne 80 miliárd eur, ktoré nie sú priradené konkrétnym projektom. Európska komisia musí tieto prostriedky spoločne s členskými štátmi rýchlo a účinne investovať do nového rastu a lepšej konkurencieschopnosti.

Dosah na investičný kapitál

V niektorých krajinách vidíme, že vlády síce nastúpili správnu cestu, avšak bankový sektor pod ťažobou nedobytných úverov nemôže plne spĺňať svoju národohospodársku funkciu. Podniky preto nie sú schopné naštartovať rozumné investície na podporu rastu. Európska investičná banka pre nás predstavuje inštrument, ktorý môžeme a aj by sme mali využívať silnejšie a cielenejšie, aby sme najmä malým a stredným podnikom umožnili prístup k úverovým prostriedkom potrebným pre investovanie.

Podpora infraštruktúrnych projektov

Viaznuci "krvný obeh" bankového sektora je problémom i pre väčšie európske infraštruktúrne projekty. Naše cesty, koľaje, naše energetické a telekomunikačné siete, to sú tromfy nášho európskeho hospodárstva. Sú dôležitým základom nášho životného štandardu, ktorý môže byť zabezpečený len v naďalej zrastajúcej sa Európe. "State-of-the-art" infraštruktúra otvára nové perspektívy rastu tým, že zatraktívňuje investície súkromného sektora. Pre cezhraničný rozvoj európskej infraštruktúry musíme zmobilizovať súkromný kapitál a nájsť inovatívne cesty Public Private Partnership.

Naplnenie vnútorného trhu

V 80-tych a 90-tych rokoch sa prostredníctvom takzvaných štyroch slobôd podarilo dať do pohybu enormné sily rastu. Dnes rozvoj vnútorného trhu do nových oblastí znovu ponúka veľké šance. Toto platí pre digitalizované hospodárstvo a internetový obchod. Týka sa to sektora energetiky a cieli na posilnenie malých a stredných podnikov odstránením byrokracie a lepšej dostupnosti k rizikovému kapitálu. Pre ďalší rast je potrebné posilniť cezhraničnú mobilitu Európy. Šance na zamestnanosť mladých ľudí a tým aj ich perspektívy do budúcnosti musia mať jasnú prioritu.

Posilnenie voľného trhu

Tri štvrtiny celosvetového hospodárstva sa nachádzajú mimo Európskej únie. Viac ako 80 percent celosvetového rastu sa realizuje mimo Európskej únie. EÚ musí pracovať na tom, aby konferenciu z Dohy priviedla k úspechu a zároveň uzavrela nové dohody o voľnom trhu so starými i novými centrami sily vo svete.

Rast bez dlhov

To všetko poukazuje na jedno: Rast sa dá dosiahnuť bez toho, aby sa vytvárali nové dlhy. Nový pakt rastu by mal byť uzavretý Radou už v júni. Nenahovárajme si: cesta z krízy je ešte dlhá. Pokiaľ však budeme konsolidáciu a reformy dôkladne presadzovať a naše možnosti kreatívne využívať, aby sme i krátkodobo docielili impulzy rastu, bude na konci krízy Európa ekonomicky silnejšia a zdravšia, ako predtým. Európa musí byť spojená, aby krízu prekonala. Potrebujeme pevnú vôľu, aby sme v európskom kultúrnom spoločenstve vo svete globalizácie obstáli.

Na Slovensku vyšiel tento článok v Hospodárskych novinách dňa 23.mája.