Angličtina musí byť, nemčina je plus!

Milujem náš jazyk

Obhajoba aktívnej nemeckej jazykovej politiky – vo vnútrozemí ako aj v zahraničí / autor: pani Jutta Limbach

[Výňatok]

Vo svojej „Óde na nemecký jazyk" píše Jorge Luis Borges „Kastílsky jazyk sa stal mojim osudom /... ale Teba, sladký jazyk Nemecka / Teba som si vyvolil a hľadal , celkom sám od seba. / V nočnom bdení a s gramatikami, / z džungle skloňovaní, / pri ruke slovník, ktorý presný podtón nikdy netrafí, / blížil som sa Ti. / Moje noci sú preplnené šikmými čiarami; / Tak som raz povedal; / Ale mohol som aj povedať: / S Hölderlinom und Angelom Silesiom. / Heine mi dal svoju slávičiu nádheru; / Goethe zaslanie neskorej lásky, / pokojný ako aj obohacujúci; / Keller ružu, položenú rukou / do ruky mrtvého, ktorý tento kvet miloval / a ktorý nikdy nebude vedieť, či je biela alebo červená. / Ty, jazyk Nemecka, si Tvojim hlavným dielom; / Skrížená láska slovných spojení, / otvorené samohlásky, tóny, / odpovedajúce gréckemu hexametru, / a Tvoje lesné a nočné šumy. / Teba som kedysi vlastnil. Dnes, na prahu dobrotivých rokov; / Zbadám Ťa v diaľke; / nezaostrene ako algebru a mesiac!"

Jorge Luis Borges zložil toto vyznanie lásky nemeckému jazyku vo vysokom veku, ,,na prahu dobrotivých rokov“, ako poeticky sám hovorí. Toto vysvetľuje diaľku a nezaostrenosť, ktorými nechá doznievať svoju veľkolepú pieseň.

[...]

Viacjazyčnosť vzdeláva

Či nejaký jazyk dosiahne atribút lingua franca, nezáleží od toho, ako často sa tento jazyk používa na dorozumievanie ako materinský jazyk. Podľa Davida Crystala existuje len jeden dôvod povýšenia jazyka na svetový jazyk: moc ľudí, ktorí ním hovoria. Týmto mal na mysli viac vecí: politickú, technologickú, ekonomickú, kultúrnu moc. Jednoduch : moc. Bismarcka sa raz v roku 1888 opýtali, čo považuje za rozhodujúci faktor moderných dejín. On odpovedal: To, že severní Američania hovoria po anglicky. Na tomto mocenskom a číselnom pomere sa v dohľadnej dobe málo zmení. Goetheho inštitút, ktorý triezvo uznal, že angličtina je svetový jazyk si preto zvolilo nasledujúce motto : Angličtina musí byť, nemčina je plus.

Napriek mimoriadnemu významu anglického jazyka je výučba nemeckého jazyka v zahraničí prednostným politickým cieľom. Ale ako presvedčiť tých, ktorí sa dorozumia svojím prvým cudzím jazyku – angličtinou – na celom svete o tom, že osvojenie si nemeckého jazyka človeka obohacuje? Toto možno dosiahnuť predovšetkým argumentom platným pre všetky iné jazyky - viacjazyčnosť vzdeláva. Jazyk je nielen dorozumievacím prostriedkom, ale aj kultúrou. Jazyk je výrazom kultúrnej svojráznosti už len tým, že obsahuje slová pre popis stavu vecí, duševného stavu a vlastností. Duch jazyka, ako povedal Marie Ebner-Eschenbach, sa odzrkadľuje najzreteľnejšie v slovách, ktoré sa nedajú preložiť. V nemeckom jazyku sa v tejto súvislosti spomínajú Gratwanderung, Fingerspitzengefühl, Waldsterben, Weltschmerz, Schadenfreude. Ide o slová, ktoré v iných jazykoch nemajú odpovedajúci preklad. Jazyk je, ako povedal Wilhelm von Humboldt, vyjadrením rôznych myslení. Každý jazyk ponúka istý „uhol pohľadu na svet". Okrem toho osvojenie si cudzieho jazyka podnecuje človeka k zamysleniu o zvláštnostiach vlastného jazyka. Goethe v tejto súvislosti povedal: Kto sa neučí cudzie jazyky, nepozná svoj vlastný jazyk.

Nemecký jazyk na Slovensku

Jedným z najdôležitejších cieľov nemeckej zahraničnej kultúrnej politiky je podporovanie nemeckého jazyka: tie najrôznejšie inštitúcie podporujú nemecký jazyk v oblasti školstva, vysokého školstva a ďaľšieho vzdelávania učiteľov.